Papoušek senegalský jako mazlík aneb jak jsme chovali neužitečné zvíře

papoušek senegalský
Kto ma pozná dlhšie ako dva dni, pravdepodobne vie o mojej celoživotnej vášni k šupinatým, pernatým a hlavne chlpatým potvorám (čím nemyslím mužov, i keď…). Chovala som nespočetné zástupy morčiat, králikov, potkanov, myší, škrečkov, rýb, hadov, mačiek, psov, žiab, mlokov a čojaviem čoho ešte, no s jednou živočíšnou triedou som až donedávna prakticky nemala skúsenosti – s vtákmi.

Keď sme s Chozem zrelo zhodnotili, že nechceme doma vytvárať obrátený cirkadiánny rytmus a takisto sa nám nepáči brodiť sa po kolená v guáne, museli sme zavrhnúť mojich dlhoročných favoritov na domácich maznákov, kalone. V rozhodovaní akým ďalším zvieraťom obohatíme náš život mi pomohli dva faktory:

  • že vtáci podľa novej systematiky patria medzi teropodné dinosaury (a akože kto by nechcel doma chovať velociraptora)
  • že môj kolega z Cognita raz v práci nahlas zauvažoval, že by sa mu páčilo chovať papagája – long story short, stále ho nemá, zato my…

Ako a prečo (ne)vybrať papagája

Keď som bola mladšia, nikdy ma nelákalo chovať vtáky. Myslela som, že sú to nekontaktné, odťažité zvieratá, ktoré človek naučí maximálne vziať si z ruky orech. Že sú to akýsi mimozemšťania, ktorým oproti psom a mačkám nikdy neporozumiem. Aj Stanislav Komárek vo svojej výbornej knihe Ochlupení bližní popisuje vtáky ako na prvý pohľad éterické, operené stroje na ktorých nie je patrné starnutie, nie je im vlastný náš, cicavčí prízemný svet plný vášní, sekrétov – veď aj zrodenie vtákov prebieha narozdiel od toho nášho viktoriánsky decentne.

Čím viac som si však o vtákoch a konkrétne o papagájoch načítavala, tým viac ma fascinovali a prichádzala som na to, že v mnohých aspektoch sú nám naopak bližší, než napríklad psy. Za prvé je to ich neuveriteľnou inteligenciou – mnohé štúdie ukazujú, že krkavcovité vtáky a papagáje sú porovnateľne inteligentné ako vyšší primáti. (Papagáj žako Alex napríklad rozumel konceptu nuly, dokázal vytvárať nové slová a ako jediné skúmané zviera v histórii sa opýtal otázku – pri pohľade do zrkadla sa opýtal „Aká farba?“ a naučil sa, že je šedej farby).

Za druhé je to podobným zmyslovým vnímaním a komunikáciou ako človek – nevieme si napríklad zďaleka predstaviť, aký komplexný musí byť svet pachov pre psa s jeho výborným čuchom – je to jeho najdôležitejší zmysel. Vtáci sa naproti tomu rovnako ako ľudia spoliehajú hlavne na zrak a sluch. Väčšie druhy papagájov sú prekvapivo zručné v používaní nožičiek na pridŕžanie rôznych nástrojov, otváranie potravy a podobne. V kŕdľoch spolu komunikujú pokrikmi a zvukmi, podobne ako ľudia. Vedci dokonca zistili, že rovnaké druhy vtákov, ktoré žijú na rozdielnych miestach, majú takisto ako ľudia, rozdielne dialekty.

Za tretie je to ich fascinujúcim vzťahom k človeku. Je to vášnivá, romantická láska. Nechcem tvrdiť, že pes, alebo mačka vás milujú menej, pre psa je jeho pán hotovým božstvom, no pre papagája ste doslova manželom, či manželkou. A to neznamená len pozitívne veci – keďže vtáci mali k monogamii vždy bližšie, ako cicavce, nečakajte žiadny otvorený vzťah 🙂 Papagáj si vás bude žiarlivo strážiť, ďobať a útočiť na svojich ľudských konkurentov, ak ho sklamete, či nebudete si ho všímať, fyzicky napadne aj vás. A v tom najhoršom prípade začne zo žiaľu ubližovať sebe…

Tento alexander si sám vytrhal perie na tele

Tento alexander si vytrhal perie na tele  – bežný druh sebapoškodzovania u papagájov

No ale späť k môjmu diabolskému plánu stať sa crazy bird lady. Dlho som rozvažovala, aký druh papagája si vybrať. Nikdy som nechovala ani andulku, či korelu, preto som chcela začať nejakým nenáročnejším chovancom. Tu zasiahol môj drahý muž so svojim „andulku má každej“ a naviac som sa trochu bála, ako by na takého malého vtáčika zareagovala naša síce kľudná a zlatá, no predsa mačka, Anita. Moje aj Chozeho srdce uchvátili veľké druhy kakaduov – hlavne kvôli tomuto GIF-u, no potom, čo som si načítala, že tieto papagáje potrebujú hodiny maznania denne a keďže to nie sú žiadne vrabce, dokážu v prípade nespokojnosti zlomiť ruku, rýchlo som od toho nápadu upustila.

Fascinoval ma samozrejme žako, ktorý má povesť najukecanejšieho a najinteligentnejšieho papagája, zastrašila ma však jeho psychická labilita – opäť sa jedná o veľmi náročného a krehkého chovanca, ktorý má sklony k trhaniu peria a vyžaduje neustálu pozornosť. Navyše narozdiel od rodinnejšieho kakadua si vyberá len jednu obľúbenú osobu a tú údajne často behom rokov mení. Ostatných členov rodiny môže doslova nenávidieť.
Ďalšie druhy – alexandra malého (ktorého osobne považujem za najrozkošnejšieho papagája), mníška šedého a aratingu som vylúčila kvôli ich hlučnosti, predsa len bývame v paneláku. Netrvala som na tom, aby vedel vybraný papagáj hovoriť – táto istota ostatne neexistuje ani u takého žaka – no predsa som chcela, aby bola aspoň nejaká šanca a preto som zavrhla aj ináč veľmi obľúbené a priateľské pyrury.

Do oka mi napokon padol papagáj, o ktorom sa často písalo ako o „malom papagájovi s veľkou osobnosťou“. Bol to africký druh, papagáj senegalský, po slovensky niekedy aj papagáj dlhokrídly, Poicephalus senegalus.

Papoušek senegalský Serge

Papoušek senegalský Serge

Je to stredný druh papagája, ktorý váži priemerne okolo 150 gramov, telo má zeleno žlté alebo zeleno oranžové (podľa poddruhu), šedú hlavu s veľkým (au) zobákom a výraznými žltými dúhovkami, ktoré sa niekomu nemusia páčiť, lebo vyzerajú ako plazie či dravčie (velociraptor, velociraptor!).

Aký je povahovo? Zatiaľčo austrálske druhy papagájov potrebujú viac letu a tak sa často chovajú vo voliérach a nie sú také kontaktné, africké a juhoamerické sa radi šplhajú a bývajú to zdatní akrobati. Papagáj senegalský je veľmi šikovný na učenie trikov, má predpoklad sa naučiť hovoriť (hoci nie tak dobre ako žako a pravdepodobne aj horšie ako alexander či mníšek) a k svojmu majiteľovi je veľmi loajálny. Bohužiaľ to rovnako ako u žaka znamená, že môže mať problémy s ostatnými členmi domácnosti – či už zvieratami alebo ľuďmi.

Pozri sa, môj milý, dozadu, sedí tam papagáj senegalský Serge

Je to už skoro rok, čo som sedela v aute s Chozem a našim svokrom a na kolenách som si hrdo niesla prepravku s malým zelenooranžovým papagájom. Senegálca sme si kúpili (myslím, že za 4 000 Kč) od milého staršieho manželského páru, ktorý sa v Pozořicích venuje ich chovu. Už od začiatku som bola prekvapená kontaktnosťou mláďata – bez problémov mi vyliezol na prst, nechal sa pohladkať po hlavičke a krídelkách. Pripadal mi strašne malý a krehký a stále som sa bála, aby som mu nejako neublížila.
Schválne som si vybrala samčeka, pretože sa traduje, že tí tiahnu viac k ženám a chcela som ručne dokŕmené mláďa. To znamená, že takýto papagáj bude človeka príjmať ako svojho druha a bude už od začiatku skrotený. Odporcovia dokrmovania namietajú, že je to neprirodzené a v dospelosti z toho mávajú papagáje psychické následky, prípadne sú nadmerne dominantní – dôležité je však podotknúť, že narozdiel od psa či mačky za sebou papagáje nemajú prakticky žiadnu domestikáciu – to znamená, že chováte  divoké zviera. A preto som sa rozhodla, že bude lepšie zvoliť tvora, ktorý už má nejaký vzťah k človeku.

Malého sme nazvali v rámci mojej tradície pomenúvania zvierat po hudobníkoch (králik Bruno, mačka Anita) Serge,
podľa skvelého francúzskeho hudobníka Sergea Gainsbourga.

Papoušek senegalský Serge - 3 měsíce

Papoušek senegalský Serge – 3 měsíce

Ako mláďatko bol asi taký, ako sa dá od mláďatka čakať – milý, nekonfliktný, nešikovný, hlúpučký, neporiadny. Potom sa však začala „veľká osobnosť“ drať napovrch „malého papagája“! Zistila som, že moje obavy, že mu mačka Anita nejako ublíži, boli absolútne neopodstatnené, naopak Anita zistila, že nie je dobrý nápad chodiť do obyvačky, keď je malý raptor na slobode. Niekoľko výstražných škrekov a la pterodaktyl a uhryznutí do chvosta ju o tom definitívne presvedčilo.
Našťastie s ľuďmi sa až na niekoľko drobných incidentov senegalská divoká a žiarlivá povaha zatiaľ neprejavuje (zatiaľ…pretože dospelosť v 2-3 rokoch môže všetko zmeniť). Ja som Sergova vyvolená družka, čo znamená, že okamžite, ako prídem domov, ho musím vypustiť z klietky a vo väčšine prípadov mi potom niekoľko hodín sedí na pleci a pozoruje všetko, čo robím.
Na učenie trikov je naozaj šikovný, stačilo mu niekoľko minút, aby pochopil, ako zamávať nožičkou na povel „Ahoj“:

Nutno povedať, že narozdiel od psa máločo spraví len tak, pre moju radosť. Musím ho podplácať slnečnicou 🙂
Zhruba v siedmych mesiacoch začal napodobňovať prvé zvuky. Najprv pískanie, potom svoje meno. Dnes, v roku a jednom mesiaci, vie povedať 6 slov: Serge, poď, ahoj, čau, kupi-kupi (keď sa chce kúpať), čo môj, plus pískanie, zvuk SMS, odobrania USB z počítača, zips na mojich čizmách, zvonček na dverách (čím sa mu podarilo niekoľkokrát nás slušne vytrolliť) a démonický smiech. Veľmi rád sa smeje s nami, keď pozeráme komédie a sedíme s Chozem na gauči – akonáhle sa začneme chechtať, pridá sa k nám.

Cez deň býva väčšinou pustený vždy, keď sme doma s výnimkou času, kedy v kuchyni varím, pretože nechcem, aby pri svojej zvedavosti padol do hrnca (a takisto sú pre vtáky jedovaté teflónové výpary). Obvykle trávi čas na mojom alebo Chozeho pleci, prípadne sa hrá na krúžkoch, ktoré sme mu zavesili na okno, alebo sedí na svojom „kakacom stojane“ (keďže vtáci majú dosť rýchly metabolizmus a nerobia si úplne starosti s vylučovaním, trénujem ho na kakanie na povel). Párkrát za mesiac dostane novú hračku s ktorou sa môže zabávať v klietke, alebo mimo nej.

Senegálci nemajú povesť najkontaktnejších papagájov (to skôr kakaduovia, aratingy či pyrury) ale Serge je veľký maznák, nechá sa hladiť všade, prevrátiť na chrbát a škrabkať po bruchu. Miluje preberanie peria na hlavičke, pritom často pradie ako mačka.

Počítam, že väčšina chovateľov papagájov musí mať znížený prah bolesti – kým som prišla na to, ako Sergovi zbrúsiť pazúriky, iste nejden môj kamarát dospel pri pohľade na moje doškrabané, zjazvené ruky k názoru, že mám vážny problém s drogami. Škrabance sú však nič oproti senegálskemu ďobaniu – na takého malého vtáka má veľmi silný skus a popravde sa ani nedivím Chozemu, že ho raz v afekte obháňal s pecňom chleba potom, čo ho ďobol znenazdajky do krku. Ako domáceho miláčika pre deti by som senegálca fakt neodporúčala, to skôr mierumilovnejšie andulky, či korely, ktorých predkami nebol orol, čo vytrhával pečeň Prométeovi.

Napriek tomu musím povedať, že sa jedná o fascinujúce zviera, ktoré je radosť pozorovať. Rozhodne nie je pre každého, osobne si myslím, že taká mačka je z hľadiska náročnosti a navrátenej radosti číslo jedna, ale pokiaľ niekto podobne ako ja túži zažiť si doma druhohory, snáď neexistuje lepší spoločník než papagáj.
Schválne píšem spoločník, nie domáce zviera. Verím, že tí, čo zažili jedinečné puto medzi človekom a týmto krásnym tvorom, chápu prečo…

Papoušek senegalský - polibek

Reklamy

Zanechat Odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s